Výbava koňa
v stredoveku
Sedlo bolo zložené z kostry z dreva či kostí a vrstiev kože s konštrukciou. Predtým mali sedlá vysoké rázsochy a jazdec tak bol veľmi stabilný. Sedlá boli podľa možností majiteľa rôzne zdobené. Neoddeliteľnou súčasťou výstroja bola uzda. Z dobových výjavov sú najčastejším druhom udidla pákové, existovali však aj stihla. Páky boli zdobené, mohli byť z mosadze, železa, či iného kovu. Kožené časti uzdy a oťaže mohli byť tiež zdobené rytinami, maľbou, či vykrajované do rôznych ornamentov. Ku kompletnej zbroji, ktorú mohol mať kôň v turnaju či boji, patrila kovaná ochrana hlavy s otvorom pre oči, ochranný pás vrchnej a spodnej časti krku, ochrana hrude a pliec. Chrániče mal aj na uši, avšak s ohľadom na ich pohyb. Helma koňovi chránila hlavne mozog a nosnú kosť. Všetko bolo pripevnené pomocou kožených remienkov. Krk a končatiny koňa boli chránené drôtenou ochranou, ktorá sa podobala krúžkovej zbroji. S postupom vývoja doby v neskoršom stredoveku musel kôň s pribúdajúcou hmotnosťou výzbroje uniesť približne dve pätiny svojej živej váhy. V tom sa ráta jazdec, jeho ochrana, ochrana koňa a jazdcové zbrane. Ďalšou vecou, ktorá bola skôr heraldickým a módnym doplnkom, je čabraka. Táto bola vo farbách erbu pána a väčšinou prešitá symbolmi jeho rodu. Bola vyzdobená podľa finančných prostriedkov - vyšitá zlatými niťami či ozdobená perlami. Napríklad výzbroj koňa Gottfrieda z Bouillonu zo začiatku 12. stor., protagonistu turnajov, vyzerala takto: sedlo bolo pomaľované vojnovými scénami, ochrana hlavy koňa, hore pozlátená, bola napojená na prednú ochrannú výzbroj tvorenú bronzovou mriežovou sieťkou, so širokými kovovými plátmi, chrániacimi gamaše (svedčí o veľkej, ťažkej hlave - teda chladnokrvníka), bola vyzdobená výjavmi a kresbami rôznych zvierat. Na chvoste bola nasadená dračia hlava, ktorá vyplazovala pri pohyboch chvosta koňa jazyk a vyludzovala zvuky.
Predchádzajúca strana: Stredoveký kôň a jeho chov <<
>> Ďalšia strana: Využitie koňa v stredoveku