Stredoveký kôň 

Knižnica   ::   Seriál: História   ::   Podčasť: Equus

Pár dochovaných spisov

     Obecne je nutné konštatovať, že sa zo stredoveku dochovalo len veľmi málo spisov z oblasti hipológie. Dochované zmienky však dokazujú, že chov koní bol na výbornej úrovni a hipologická literatúra bola istě bohatšia. Hipológia bola záujmom ako šľachtických kruhov, tak aj meštianstva a duchovných. Nesmieme však zabudnúť, že stále prevládajúca bola ústná forma informácií a isté know-how danej stajne.

Autori spisov o koňoch:

• Hieroklesov spis - fragment, 950, zachycuje veterinárnu chirurgiu
• Piere de Crescenzi, cca 1300
• Guyllam Twici, 1307, spis o liečení koní
• Gaston III., gróf de Foix - Le Livre de la Chasse, 1387

Autori v našej zemi:

• majster Albrant (Albrecht)
• Jordan Ruff
• Jan Kleine v Löbau
• Jan Poznaňský 

     Rozsiahle literárne diela vznikali tiež v arabských krajinách. Z rokov 785 - 1499 je dochovaných 86 spisov.

Kde a ako sa chovalo 

     V stredoveku boli plemená koní nazývané podľa lokality šľachtenia. Isto tak nemusíme zložito popisovať, kde vznikol Exmoorský pony, Fríský kôň, Holštýni, Andalúzani a kone arabské. Chovy boli situované v podhradí, v blízkosti osád, pri kláštoroch, sídlách rytierských rádov, apod. Kapacita niektorých hradov pre ustajnenie koní sa pohybovala v rozmezí 20-100 koní. Najväčšie žrebčíny boli vždy kráľovské a kniežacie. Koňmi chovanými pri kláštoroch sa preslávili Bellelay (dnes Švajčiarsko), Orwal (dnes Belgicko) a St. Hubert (dnes Belgicko). Významnú úlohu pre rozvoj koní mal kláštor Uestersen v Holštýnsku, ktorému gróf Gherard I. udelil v roku 1225 povolenie pásť kone na pobrežných pastvinách grófstva Pinnenberg. O kvalite kláštorných koní svedčí aj úroveň dvoch darovaných koní kláštorom v roku 1328 proboštovi augustiniánského kláštora v Neumünsteru.

     Výcvikové metódy boli často silové a veľmi náročné. Kone v stredoveku boli jazdené a cvičené ďaleko drsnejším spôsobem než v klasickom staroveku.

Svätí ochranci koní

     Skôr, v pohanskom svete, bol v oblasti Európy ochráncom stád, teda aj koní, boh Veles. Po pokresťanštení splynul so svätým Blažejom. S ochranou koní a starostlivosťou o ne bol v stredoveku spojovaný taktiež Hippolyt rímsky. Hyppolit bol za niekoľko desiatok rokov po svojej smrti zamenený s bájnym druhom sv. Vavrinca, ktorý ako Hippolytos, syn Thésea z gréckej mytológie, bol zabitý divokými koňmi. Ako ochrancovia koní sú uvádzaní Celsius, Martin, Móric, Quiritus z Neussu, Štefán a Vincenc Ferreský.