Ruky

a ako ich správne použiť

Knižnica :: Mechanika pohybu koňa :: Pomôcky jazdca :: Ruky

Rozdelenie pomôcok rukou

Rozsah pomôcok rukami pokrýva priestor od pasívneho rámovania až po aktívne vedenie do obratov a laterálnych cvičení.

Jazdec môže oťažami:
• povoľovať,
• vydržovať,
• zadržovať,
• varovať,
• pôsobiť do strany.

Funkcie pomôcky rukou:
• laterálne ohýbanie,
• vzpriamovanie,
• prenášanie váhy na končatinu a jej relatívne podržanie vo fáze došľapu/nesenia,
• zarámovanie pliec,
• otáčanie pliec
• pomoc pri zarámovaní zadku,
• vedenie zadku do strany.

Správne pôsobenie rúk

Neprávne pôsobenie rúk

Ruka jazdca pôsobí vždy smerom nahor, je jasná a zrozumiteľná, oddelená povolením. Pomôcka rukou je podporená sedom a váhou, inak by bola obmedzená len na hubu koňa.

Ruka jazdca nepôsobí dozadu, pretože spôsobuje koňovi nepohodlie, ktoré mu bráni v efektívnom učení sa a zalamuje krk koňa. Platí pravidlo, že pôsobí ruka bez nôh a nohy bez rúk.

Nesprávne pôsobenie rúk

Spojenie rúk jazdca s hubou koňa

Aby bola pomôcka rukami efektívna a schopná dosiahnuť zamýšľaný cieľ, musí byť spojená prostredníctvom panvových, driekových a šikmých brušných svalov so sedom jazdca. Ak nie sú tieto svaly dostatočne zapojené, lakte opúšťajú boky a zápästia stuhnú. Kôň na to zareaguje stuhnutím jazylkových svalov a toto napätie sa šíri na svalstvo krku, plecia a nakoniec až na svalstvo zadku. Prejavuje sa to strnulým pohybom koňa a pokladaním váhy do rúk.

Kontakt s rukami by mal vstupovať do tela koňa prostredníctvom lakťov v oblasti bedier, pretože pomôcky rukami sa takto môžu prenášať z tejto oblasti až na panvové končatiny. Ak však pomôcky rukami prechádzajú cez ramená do pliec, zostávajú zablokované v pleciach a nemôžu zadok koňa ovplyvniť. To znamená, že ak jazdec sedí na koni v príliš strnulej pozícií a jeho ramená a horná časť chrbta nie je uvoľnená, nebude uvoľnený ani kôň. Horná polovica chrbta by teda mala byť elastická.

Teda kontakt s rukami by mal vychádzať zo svalstva okolo panvy. Ak tomu tak nie je, veľa koní bojuje proti rukám pohadzovaním hlavou, tlačením sa dolu dozadu, zastavovaním, ale aj vzpínaním, vyhadzovaním alebo útekom. Krátke, ostré šklbavé pomôcky rukami namiesto uvoľňovania zvyšujú napätie v hube, väze a v celom tele koňa a pravdaže i jazdca. A to nehovoríme o strate psychickej rovnováhy. Nedostatočná angažovanosť svalstva okolo panvy vytvára akoby čiernu dieru v ktorej sa strácajú energické impulzy panvových končatín ako aj pomôcky rukami, čo zapríčiňuje tuhnutie chrbta koňa a stratu živosti chodu.

Základné pravidlá uvedené v smerniciach FN o použití rúk jazdca môžeme zhrnúť takto:

Držanie
Päste sú zavreté, primerane ohnuté palce tlačia oťaže ľahko na ukazovák.
Pozícia
Ruky sú nesené tak vysoko, aby predlaktie - oťaže - huba koňa tvorili priamku.
Pomôcky
Jazdec môže rukami povoľovať, zadržovať, vydržovať, varovať a pôsobiť do strany. Pomôcky oťažou sa môžu dávať len v spojení s pomôckami sedom a holeňami.

Táto definícia je dobre známa. Je však potrebné upozorniť na to, že drezúrne obrázky vždy ukazujú kone s korektnou stavbou tela, ktoré sú na oťaži, línia nosa je na kolmici. Nikde nenájdeme obrázky koní s vyložene zle stavanými krkmi ani návod, ako správne postupovať. Pokiaľ jazdec drží oťaže zavretými päsťami a pritom má nízko položené ruky, spôsobí to, že surový kôň, ktorý sa pohybuje v prirodzenom držaní tela, sa bude ihneď brániť, pretože takáto ruka pre neho predstavuje fixný bod a bude ho nútiť do veľmi tvrdého priľnutia - od začiatku tak vzniká medzi koňom a jazdcom uzavretý kruh konfrontácií. S boxerskými rukavicami je možné zahrať na bubon, avšak na klavír nie. Jazdec by sa mal usilovať svojimi rukami a najmä teda prstami o elegantnú hru na klavíri.

Ďalším častým problémom v súvislosti so spojením rúk a huby je mŕtva, neaktívna ruka. Pasívna ruka nemôže pôsobiť na koňa nijak inak len rušivo, pretože ruka jazdca má byť pokojná vzhľadom k hube koňa, nie pokojná vzhľadom ku kohútiku. Ruka, ktorá sa nepohybuje spolu s hubou koňa je tvrdá a nikdy sa nemôže vytvoriť korektný kontakt. Dlaň by mala byť zavretá do takej miery, aby jazdec dokázal povoliť oťaže v dlani, ale zároveň ich aj zadržať, jazdec by nikdy nemal jazdiť so zovretými päsťami. Prsty jazdca sú pružné, jemné, aktívne - masírujúce jazyk koňa.

V zásade by mal jazdecký kôň priliehať na vonkajšiu oťaž. To znamená, že kôň aktívne udržuje kontakt s vonkajšou rukou jazdca, oťaž je napnutá, neprevísa a kôň do nej neľahá. Vnútorná oťaž je mierne povolená a v podstate slúži len na korekciu ohnutia koňa, prípadne na znovu-uvoľnenie huby koňa.

Ako som spomínala v úvode, mojou prácou je obsadnutie a prijazdenie mladých koní. Tie učím zásadne v kruhovke. Na vonkajšej oťaži spočiatku udržujem stále priľnutie a vnútornou oťažou ohýbam koňovi krk smerom dovnútra, v závislosti od jeho schopností. Niektoré sa ohýbajú ľahšie, iné ťažšie. Vnútornú oťaž najprv výrazne otváram smerom od koňa, do stredu kruhu, pričom jazdec nie je obmedzený určitou vzdialenosťou - ruku otvára dovtedy, kým kôň korektne ohne krk. Jazdec by nemal zabúdať jemne sa pohrávať s oťažou medzi prstami, inak by len tupo ťahal koňa za hubu. Ruka NIKDY nesmeruje dozadu! Následne po ohnutí koňa na kruhu vnútornú oťaž povoľujem - uvoľňujem tlak, ktorý som vyvíjala a tým dávam koňovi jasne najavo, že jeho reakciu považujem za správnu a viac mu nebudem spôsobovať nepohodlie. Kôň má spočiatku tendenciu po uvoľnení tlaku vnútornej oťaže opäť vrátiť hlavu do pôvodnej polohy a stratiť ohnutie, pretože je to pre neho fyzicky náročnejšie. Avšak jazdec s trochou trpezlivosti a opakovaním cvičenia dospeje k tomu, že sa kôň bude pohybovať na kruhu v ohnutí, s kontaktom na vonkajšej oťaži a úplne voľnou vnútornou oťažou.

Tento dokument síce pojednáva o pomôcke rukou, avšak v jazdectve všetko spolu súvisí a preto je veľmi dôležité spomenúť nasledovné:

Počas ohýbania koňa na kruhu sa jazdec výrazne natáča v panve smerom do stredu kruhu, čím podporuje a najmä uľahčuje ohnutie koňa; a zároveň koňa podporuje vnútornou holeňou - natoľko výrazne, aby kôň aktívne kráčal dopredu, pretože bez dopredného pohybu niet jazdectva a každé cvičenie stráca svoj význam.

Neskôr jazdec na zdokonalenie spojenia rúk s hubou koňa mení toto priľnutie (z jednej ruky na druhú) prostredníctvom zmeny smerov. Nemal by zabúdať, že každá zmena smeru obsahuje moment, niekoľko krokov, kedy kôň kráča narovnaný. To je správny čas na zmenu vedúcej ruky.

4 ročný kôň vo výcviku, ktorý sa práve učí udržiavať stále priľnutie na vonkajšej oťaži. Povolenie vnútornej oťaže ako skúška priľnutia na vonkajšiu oťaž.

← predchádzajúca strana

Zdroj textu: Viktória Stredňaková
Zdroj obr.: Viktória Stredňaková