Hlava a krčná chrbtica

Knižnica :: Anatómia koňa :: Kostra :: Hlava a krčná chrbtica

Začneme pekne po poriadku, od hlavy.

Hlava koňa je pre jazdca a trénera dvojnásobne dôležitá. Nachádza sa tu veľmi dôležitý, šijový väz, miesto jeho úponu a samotná čeľusť koňa, ktorá zohráva veľkú úlohu v uvoľnení.

Kostra hlavy je spojená s krčnou chrbticou v oblasti tyla. Nad týmto kĺbom prečnieva šupina tylnej kosti, ktorá slúži ako miesto úponu šijového väzu (ligamentum nuchae). Zubadlo leží v bezzubej časti huby koňa na ramenách sánky. Toto miesto je vzdialené od väzu asi 40 cm, zatiaľ čo vzdialenosť medzi väzom a jeho úponom je 2,5-5 cm. Vďaka polohe zubadlahlava koňa plní funkciu páky, ktorá skracuje alebo predlžuje šľachové a svalové spojenia pozdĺž krčnej chrbtice. Preto je jej dĺžka významná. Čím dlhšia, tým výraznejšie viete použiť udidlo. Sánkový kĺb spája čeľusť a sánku koňa a pre jazdca je taktiež dôležitý. Jeho aktivovanie prostredníctvom žuvacieho svalu (musculus masseter) je znakom uvoľnenia koňa a toto uvoľnenie aj zabezpečuje. Je nutné podotknúť, že sa táto aktivita nemá zamieňať s hryzením do zubadla alebo nervóznym penením. Je to skôr vláčny pohyb, ktorý jazdec cíti v dlani prostredníctvom oťaží a preto má tento kĺb dôležitý význam pri posudzovaní priľnutia a kvality kontaktu s rukami. Tiež je dôležité si uvedomiť, že nos koňa, tvorený okrem iného aj výbežkom nosovej časti lebky (os nasale) nie je ničím podporený. Tesne nad týmto miestom sa nachádza nánosník bezzubadlového uzdenia. Nos koňa je krehký, kosť je pokrytá len kožou, nenachádzajú sa tam žiadne väčšie svaly ani nič, čo by tlmilo tlak nánosníka - je to ako píšťala na vašej nohe. Preto je táto časť lebkycitlivá a ľahko môže dôjsť k zraneniu v podobe mikro zlomenín alebo zlomenín. Mikro zlomeniny nie je vidieť na prvý pohľad a preto treba zaobchádzať ako jazdec s rukou a oťažami citlivo. Treba si uvedomiť, že v oblasti žuchvy sa nachádza slinná žľaza, ktorá pri neprimeranom držaní hlavy koňa je stlačená kosťou dolnej čeľuste. Dokonca pri dlhodobom pôsobení môže dôjsť k jej stvrdnutiu, ktoré je nezvratné.
Krčná chrbtica koňa sa skladá zo siedmych, navzájom pohyblivo spojených stavcov. Od tyla (atlantookcipitálny kĺb) po hrudnú chrbticu má esovité zakrivenie. Krčná chrbtica s hrudníkom sa spája asi na šírku dlane nad plecami medzi lopatkami. Ak má kôň krk nerovnomerne zakrivený a jeho línia je zalomená medzi druhým a tretím stavcom (tzv. zalomený alebo falošný krk), je to jasným znakom jazdenia s rukami pôsobiacimi dozadu. K takémuto zalomeniu krku totiž nikdy nedôjde, pokiaľ ruka pôsobí smerom hore alebo len zadržuje. Správne zakrivenie z drezúrneho hľadiska je medzi prvým (atlas - nosič) a druhým (axis - čapovec) stavcom, teda v toľko opakovanom tyle koňa. Krčná chrbtica je zároveň najpohyblivejšia z celej línie hlava, krk, chrbát, zadok koňa. Väčšina jazdcov si predstavuje, že sa kôň dokáže ohnúť v boku, tomu sa ale budem venovať v nasledujúcej časti. Treba si ako jazdec uvedomiť, že pri pristavovaní a pozdĺžnom ohýbaní koňa, ohýbame koňa najmä v oblasti krčnej chrbtice.

Prečo by mal jazdec ovládať skutočnosti, ktoré som vyššie popísala? Pretože vzdelaný jazdec sa dokáže vyhnúť problémom, ktoré by mohol spôsobiť koňovi svojou nevedomosťou. To je veľmi dôležité. Jazdec musí poznať súvislosti a fungovanie kostrovej a svalovej sústavy koňa, pretože je to jeho povinnosť. Svojou činnosťou ovplyvňuje živého tvora a to by nikdy nemalo byť bez následkov v prípade, že dochádza k vedomému či nevedomému spôsobovaniu bolesti.

Prečo by sa mal kôň pohybovať s hlavou pred kolmicou a s najvyšším bodom v tyle? Pretože anatómia koňa hlbšie postavenie hlavy bez bolesti a napätianeumožňuje. Tomu sa však my ako jazdci chceme vyhnúť a preto jazdíme kone s hlavou viac či menej, ale pred kolmicou. Maximálna poloha hlavy je na kolmici k zemi, čo však predstavuje maximum, na ktorom by kôň nemal zotrvávať dlhšie a v žiadnom prípade by nemal smerovať za túto kolmicu. Ak kôň ohýba krk v mieste úponu šijového väzu nadmieru, tak, ako je to zobrazené na obrázku 2, vyvíja sa nie len nadmerný tlak na úpon šijového väzu, ktorý môže byť následkom toho poškodený, ale spôsobuje to aj bolesť a napätie v tejto oblasti. Týl je kostný výčnelok na zadnej strane hlavy a najvyšším bodom môže byť len v prípade, keď má kôň nos pred kolmicou. V momente, keď je nos za kolmicou, tento výčnelok rotuje s hlavou dopredu a dole a najvyšším bodom sa stane nosič (1. stavec) alebo čapovec (2. stavec). Problém nastáva preto, lebo kĺb medzi nosičom a čapovcomnie je pohyblivý v smere dopredu a dole, takže sa krčná chrbtica koňa ohne medzi 2. a 3. stavcom. Úlohou šijového väzu je zachovať usporiadanie krčných stavcov a zabrániť dislokácii alebo nadmernému skráteniu krku. Avšak v prípade nadmerného zakrivenia krčnej chrbtice väz túto úlohu nemôže vykonávať a stavce sú stlačené k sebe až na hranicu ich pohyblivosti. Preto sa hlava koňa zdá opticky (a v skutočnosti aj je) nepohyblivá.

Nadmerné ohnutie

Úprimne verím, že po prečítaní si každý jazdec uvedomil, čo je lepšie pre jeho koňa a prečo je príliš hlboké postavenie hlavy škodlivé. Dovolím si tvrdiť, že v tejto téme nie je veľa priestoru pre diskusiu (aj keď v žiadnom prípade nechcem tvrdiť, aby ste nevyjadrili svoj názor), pretože som práve popísala fakty a skutočnosti, nie len domnienky a vety začínajúce slovami "podľa mňa". Treba si uvedomiť, že anatómia koňa je nemenná a faktická a aj preto ju jazdec musí ovládať.

Zdroj textu: Viktória Stredňaková
Zdroj obr. 1: Gerhard Heuschamnn, Keby kone mohli kričať, str. 53
Zdroj obr. 2: Equichannel, Rollkur a ruzne dalsi pozice hlavy a krku kone.