Chov koňa

na územi Európy

Knižnica :: História koňa a jazdectva :: Equus :: Kone v stredoveku

Východorímska ríša

O vyspelosti chovu koní tu svedčí aj samostatný post vrchného stajmajstra, stratores. Bol to post veľmi vážený a človek v ňom musel preukázovať značné schopnosti. Pohyboval sa vo vyšších sférách společenského rebríčka a musel tiež dodržiavať prísnu etiketu. Je nutné podotknúť, že cisár Basileus I. (867-886) bol pôvodne tiež stratorom, teda pozícia stajmajstra naozaj nebola nevýznamná.

Preteky koní v Hipodromoch boli taktiež hojne navštevované ako popravy a zápasy mužov v arenách. Hipodrom v Konštantinopole bol skvostom. Tento trend spôsobil, že sa zvýšil záujem o kone aj mimo vlastnú ríšu a z Konštantinopola sa vyvážalo mnoho orientálnych koní. Orientálny pôvod má aj dnes obľúbené konské pólo, ktoré se hralo v Perzii pod názvom Tzukan. Po úpadu obľuby hipodromov sa stále častejšie objavovali turnaje.

Mnohé diela o chove a výcviku koní, ktoré sa vďaka križiakom dostali do Európy, sa prekladali. Po mnohých storočiach aj dnes sú platné a náučné a v súlade so súčasnými požiadavkami.

Apeninský poloostrov

Z tejto oblasti sú známe dve doložené zmienky o bezpečnosti jazdy. Vozy s koňmi boli na niektorých uliciach zakázané, jazdiť sa mohlo len v noci a naviac to bolo povolené len určitým ľuďom. Zakázané bolo napríklad jazdiť na koni na hlavnej triede Benátok. V ostatných uliciach museli mať kone rolničky, ktoré tak včas upozornili chodcov na prípadné nebezpečie úrazu zo stretu.

Turnaje boli v Taliansku veľmi obľúbené. Vysokú účasť (60 000 osôb) mal napríklad turnaj Tomassa Moceniga, benátskeho dóžu, na začiatku 15. stor. V tejto zemi vznikali aj iné radovánky ako napríklad Palio, dostih na neosedlaných koňoch.

V Taliansku boli žiadané mohutnejšie postavy koní. Dosahovali ich opäť pomocou kríženia plemien. Vznikol kôň mohutný, silný a odvážny, kôň veľmi rýchly a inteligentný. Tieto kone starí Taliani používali pre ťažkoodencov. Koně boli tiež dovážané z oblasti Durynska, Burgund a Flander a Taliani si ich sami "dovychovali".

Oblasť dnešného Talianska prispela veľkou mierou k tomu, že jazdenie a práca s koňmi sa začali chápať ako umenie a ako k umeniu k výcviku tiež pristupovali. Mnohé kone mali svoje mauzoleá, najvyberanejšie krmivo, skvostné postroje, nezriedka vykladané perlami a vzácnymi kameňmi.

Iberský poloostrov

Španielská krv koluje v českom domácom plemene, Starokladrubskom koni. Ako už bolo povedané, ideálna a obľúbená kombinácia v mnohých zemiach bolo spojenie mohutných a silných severných koní s ušľachtilými, drobnými a rýchlymi koňmi z juhu. O obľúbenosti šľachtenia koní arabských, berberských a španielských svedčia aj žrebčíny, z nich najznámejším a najväčším bol Almanzor pri Alhamirille. Na tomto mieste bol v roku 1230 vybudovaný Ferdinandom III. žrebčín. Dokončený bol však až za vlády Filipa II. na sklonku 16. storočia. Obrovské priestory boli z časti vytesané do skál a pojali na 2 000 arabských koní. Najvyspelejšia chovná oblasť bola jednoznačne Andalúzia. Andalúzania prenikali aj do Portugalska, kde vzniklo pokrvne príbuzné plemeno Lusitano. Pri rozsiahlejšom krížení koní vznikali aj dosť neobvyklé farby, ako rôzni strakáči, bodkovaní beluši apod.

Británia

O Keltoch sa vravievalo, že dokázali chodiť po oji voza aj za jazdy. Hlavy nepriateľov potom vešali na šije koní, aby dokázali ich statočnosť a odvahu. Význam Keltov pre stredoeurópsky chov koní je nezanedbateľný - vynašli napríklad podkovy, ktoré zvýšili pracovnú využiteľnosť koní.

Anglicko sa tiež podieľalo na vývoji toľkých dnešných plemien pony. Pony bol prispôsobený tvrdým chladným severnejším podmienkam. Rozsiahle vresoviská a lesy urobili tieto kone skromné, húževnaté a pevnej stavby.

Avšak aj tu samozrejme žili veľké kone. Nakoniec dnes aj najvyšší kone sveta- Shirský kôň, ktorý má stredoveké korene, meria v kohútiku niečo málo pod dva metre. Tie sa užívali k vojenským účelom. K najväčším obrom, majúcim korene v Anglicku, patrí aj Clydesdalský kôň.

V obľube mali Angličania aj dostihy. Isté korene môžeme vidieť v Ríme, ktorý Angličania dobývali. Na tradičných miestach, kde sa dostihy behali už v stredoveku, sa behajú dodnes - Newmarket, Canterbury, Westminster, Winchester.

Kone čierne, veľkého rámcu nechal Richard I. Levie srdce dovážať z Holandska. Tieto frízske kone boli mohutnejšie, elegantné a veľmi krásne. V Anglicku sa objavovali plemená aj arabské, najčastejšie to boli kone získané ako vojnová kotisť pri križiackych výpravách do Orientu. V dobách Eduarda III., v druhej polovici 14. storočia bol chov natoľko vyspelý, že kráľ dokázal postaviť 20 000 ťažkoodencov s koňmi mimoriadnej údernosti a mimo iné tak aj vyhrať slávnu bitku pri Kresčaku. V Anglicku sa dostali na dosť vysokú úroveň aj kone chované pre prácu na poli. Tie, ktoré mali vysokú kvalitu, sa mohli často finančne porovnávať s koňmi chovanými pre boj.

Dcéra Karla IV. Anna, ktorá bola vydatá za Richarda II., v Anglicku preslávená svojou láskavosťou a dobrotou. A práve ona, už ako anglická kráľovna, zaviedla do jezdectva dámske sedlo.

Francúzsko

Z francúzských plemien stredoveku sa najviac vyznamenali kone plemena Peršeron. Na vzniku tohto plemena sa podieľala aj arabská krv, ale napriek tomu si toto plemeno uchovalo mohutnosť a výbornú mechaniku chodu.

Oblasť Belgicka

Najúspešnejším plemenom bol Belgický kôň. V horách a severnejšej ardenskej oblasti boli ideálne podmienky pre vznik plemena Ardenov. Práve toto plemeno ardenských belgikov sa podieľalo na utváraní českého chladnokrvníka. Aj v tomto mohutnom plemene ale môžeme nájsť krv arabov.

Nemecko

Slávny chov ťažkých koní bol v oblasti Ermlandu, kde sa významne podieľali na zušľachtení teplokrvného holštýnskeho koňa (oblasť Holstein). V stredoveku sa dovážali z Nemecka aj kone závodné. Z teplokrvných nemeckých chovov je nutné vyzdvihnúť kone z oblastí Holstein, Hannover, Meklenburg a Braunschweig.

Holandsko (Frízsko)

Medzi najkrajšie a najobľúbenejšie kone rytierov patrili kone frízske. Tieto všestranne výkonné kone boli spoľahlivé, srdnaté a odvážne.

Slovania

Ďalej na východ na území dnešnej Litvy, oblasti Kaukazu, Ruska sa objavovali skôr kone stepného typu s prímesou orientálnej krvi, avšak pevnejšou a silnejšou stavbou, kvôli lepšej výžive na stepiach oproti vyprahnutým púštiam. Ešte viac na východ sa chovali kone mongolské. Tie boli menšieho vzrastu. Vynikali výbornou vytrvalosťou a rýchlosťou.

U Slovanov mal kôň významnú pozíciu. Vedieť jazdiť sa stalo symbolom mužstva.

Česká zem

Rozšírenie záujmu o kone nastalo v dobe Samovej v 7. storočí. Je nutné podotknúť, že tu sa miešal vplyv ako mongolských stepných koní, tak vplyv z Ríma, Nemecka a neskôr Francúzska - teda ťažkých koní - a to dalo základ pre vznik rytierskych koní. Nález meča a pozlátených bronzových ostrôh v hrobe prvého kresťanského kniežaťa Rastislava z Veľkomoravskej ríše dokladá, že kôň bol neoddeliteľnou súčasťou rytierstva.

Postupom času sa aj v českých zemiach dospelo k tomu, že sa od 9. storočia začal kôň vyvážať. Raffelstettská colná tarifa Východnej marky z rokov 903-906 informuje o tom, že jedným z hlavných vývozných artiklov z Čiech boli kone.

Zvláštny význam mali kone aj v lovectve, ktoré patrilo k najobľúbenejším zábavám šľachty. Hony boli prípravou jazdcov a koní k bojovým účelom. Nároky na výkonnosť koní a ich prijazdenosť v týchto lovoch boli mimoriadné.

Kohútiková výška koní u nás sa pohybovala v rozmedzí 120-150 cm. Tento malý vzrast je dôkazom, že tu mali veľký vplyv mongolské kone.

Predchádzajúca strana: Kone v stredoveku <<

>> Ďalšia strana: Stredoveký kôň a jeho chov