Achaltekinský kôň
Knižnica :: Plemená koní :: Plnokrvné plemená :: Achaltekinský kôň
Achaltekinský kôň (Achal-Teke) je veľmi skromné, odolné a vytrvalé púštne plemeno plnokrvného koňa staré najmenej 3000 rokov. Pochádza z Turkménska (Ázia). Achaltekinské kone patria do skupiny orientálnych koní (podskupiny koní iránskych) a podľa ruských hippológov sú predkami koní arabských.
Vysvetlenie názvu
Jeho meno je odvodené od turkménskeho kmeňa s názvom Teke, ktorý žil neďaleko achalskej oázy.
Pôvod a história
Podľa niektorých odborníkov je najstarším plnokrvným plemenom na svete. Taktiež sa považuje za priameho potomka starovekých koní perzských.
Po roku 1921 sa chov sústredil na severné svahy Kopetdagu v okolí Ašchabadu. Centrum chovu zostalo do dnešných dní v Kopet-Dag.
V roku 1978 hrozilo tomuto plemenu vymretie, pretože vtedy žilo len 1350 koní vrátane žriebät. Našťastie sa plemeno podarilo zachrániť.
Popis a charakteristika
Je to štíhly kôň vysoký asi 150 - 162 cm , obvod hrudi meria 167 cm, predkolenia 18,9 cm.
Má nápadne vysoko nasadený dlhý krk. Máva dlhý chrbát, plochší hrudný kôš, menej klenuté rebrá, veľmi tenkú kožu a jemnú srsť. Achaltekinské kone sú typické aj svojim vysokým kohútikom.
Je veľmi odolný voči teplu a vytrvalý.
Sfarbenie môže byť hnedé, ryšavé, plavé alebo palomino, malo by mať zlatavý nádych, vyskytujú sa bieluši, vraníci aj cremella. Jeho srsť má kovový nádych.
Chod je hladký a pružný. Jeho cval je unikátny medzi ostatnými plemenami, je plynulý, bez otrasov a húpaní.
Povaha
Vychovávali kone verné len svojmu jazdcovi tým, že sa kôň choval v jamách, kde po ňom ostatní hádzali kamene a jedine jeho jazdec sa oň staral. Preto je známy ako "kôň jedného pána".
Achaltekinským koňom chýba stádový pud. Sú zvyknuté žiť osamotené so svojim pánom. Žrebci sú často sporní. Sú to pomerne nervózne a tvrdohlavé kone, pokiaľ si však človek získa ich dôveru, nikdy ho nesklamú.
Využitie
Využitie achaltekinca je široké - od dostihov cez vytrvalostné jazdenie až po parkúry a drezúru. Je to kôň, ktorý potrebuje svojho jazdca a nie je vhodný do jazdiarne.
Je veľmi vytrvalý a skromný, ideálny práve pre vytrvalostnú jazdu.
Zaujímavosti
Roku 1935 absolvovali achaltekinské kone jazdu z Ašchabadu do Moskvy 4 128 km (960 km púšťou) za 84 dní. Dnes sa chová v Rusku Turkménsku, Kazachstane, Uzbekistanea Kirgizsku. Achaltekinec Absent s jazdcom Filatovom zvíťazil v drezúre na OH v Ríme (1960), svetový rekord v skoku do diaľky (8,78 m) drží achaltekinec Perepel.
Celkový počet týchto koní vo svete sa odhaduje na 6000 kusov.
V súčasnosti existuje 18 línií, z ktorých väčšina je odvodená od žrebca 2a Boinou. Najviac je zastúpená línia Gelišikli (20,7%), ďalej Kaplan (10,4%), Kir Sakar (8,7%) a El (8,4%).
Plemenná kniha je vedená v Rusku vo Všeruskom vedecko-výskumnom inštitúte pre chov koní (VNIIK), v Rjazanskej oblasti. Na rovnakej adrese sídli aj Mezinárodná asociácia chovateľov achaltekinských koní (MAAK).
Achaltekinci ovplyvnili mnoho plemien. Podieľali sa na vzniku anglického plnokrvníka. Je isté, že turkménsky pôvod mali žrebci Darcy White Turk a Darcy Yellow Turk. Rovnako ovplyvnili aj trakénskeho koňa prostredníctvom slávneho žrebca Turkmen-Atti. Okrem týchto ovlyvnilo aj ruské plemená ako donský a buďonovský kôň, karabach, kabardinec a iné. V Rusku bolo toto plemeno uznané za oficiálneho zlepšovateľa ostatných plemien.
Zdroj textu: wikipedia
akhal.cz
horses-online.cz